Otázka prvého známeho výstupu nie je jednoznačne rozriešená. Poľskí botanici Zygmunt Bosniacky a Wojciech Grzegorzek zverejnili sice súpis horských rastlín, ktoré v roku 1855 zistili na Gerlachovskom štíte, no nespomínajú, kadiaľ vystupovali, pokiaľ sa dostali, a či boli až na samom vrchu.

V roku 1868 vystúpili na najvyšší končiar rakúski mapovači a o svojom čine zanechali zápis vo fľasi pod skalami na vrchole štítu. V ich spoločnosti boli pravdepodobne aj spišskí vodcovia, ale bezpochyby správca Starého Smokovca Eduard Blásy, dobrý znalec Tatier.

Prvý na Gerlachovskom štíte, Urban?

Koncom 60. rokov sa spomína výstup vodcu Martina Spitzkopfa Urbana s nemeckým turistom neznámeho mena. Od roku 1872 boli túry na Gerlachovský štít už obvyklejšie a sprievodcom býval najčastejšie novolesniansky učiteľ Ján Still, ktorý však sám skromne dementoval často citovanú informáciu, že už v roku 1834 prvý vyšiel na vrch najvyššieho tatranského štítu.

Spočiatku sa chodievalo na štít z Gerlachovského kotla, juhozápadným hrebeňom Kotlového štítu. prvý výstup z Velickej doliny, cez Velickú próbu, zorganizoval a usmerňoval chýrny kaukazský a himalájsky horolezec Mór Déchy 31. augusta 1874. Bol to šiesty známy výstup na Gerlachovský štít. O rok neskôr štôlski vodcovia Ján pastrnák a Ján Ruman Driečny ml. prvý prešli Batizovskou próbou, no až 15. augusta 1877 dostali sa tadiaľ na vrchol s krompašským inžinierom Viktorom Lorencom.

Prvý ženský výstup vykonali dňa 28. júla 1877 viedenské turistiky Paulina Knerrová a Jozefína Fillungerová.

Od roku 1902 lákal Gerlachovský štít už aj za zimných podmienok, ale prvý výstup dokončilo až medzinárodné družstvo Janusza Chmielowského s Karolom Jordánom a s horskými vodcami z oboch strán Tatier, Klemensom Bachledom, Jánom Franzom a Pavlom Spitzkopfom starším 15. januára 1905 cez Krčmárov žľab.

Zdroj:
Bohuš, Ivan st., Vysoké Tatry, rozprávanie o názvoch a prvých výstupoch na tatranské vrcholy, Vydavateľstvo I&B 2006, ISBN 80-96901-0-2