Ján Still a jeho život

Ján Still

Ján Still pochádzal zo spišskonemeckej roľníckej rodiny. Narodil sa 26. januára 1805 v Starej  Lesnej, kde navštevoval ľudovú školu a popritom už v detskom veku pomáhal rodičom pri roľníckych prácach. Musel to byť šikovný, bystrý a usilovný chlapec, pretože učiteľské vzdelenia sa mu podarilo získať samoštúdiom. V čase jeho mladosti existovalo totiž len málo vzdelávacích ústavov pre učiteľov. Jediný na Spišsi a vlastne i na Slovensku a v Uhorsku fungoval od roku 1819 v Spišskej Kapitule. Prví kvalifikovaní učitelia skončili štúdium v tomto učiteľstkom ústave až v roku 1821.

18. novembra 1826 sa Ján Still oženil s Máriou Fellhofovou. Narodili sa im štyri deti, ktoré dostávali príkladnú katolícku výchovu. Na svoje prvé učiteľské miesto v kežmarskej škole nastúpil v roku 1828. Od roku 1832 sa už jeho celoživotná učiteľská dráha viaže k pôsobisku na katolískej škole v Novej lesnej. Živila ho slabo platená práca v školstve a privyrábal si aj ako horský vodca. Zomrel v Novej Lesnej 23. janára 1890 vo veku osemdesiatpäť rokov.

Ján Still ako horský vodca

K vedľajším zdrojov Stillových príjmov patrilo predovšetkým horské vodcovstvo. Ján Still ako registrovaný tatranský horský vodca podliehal regulám Vodcovského poriadku Uhorského karpatského spolku. Vlastnil vodcovskú knižku, do ktorej mohli sprevádzaní turisti zapisovať poznámky. Slúžila ako vysvedčenie, či presnejšie osvedčenie o vodcovských schopnostiach. Horský vodca ju musel nosiť so sebou a turistom na požiadanie predložiť.

Na základe výskumov Dionýza Dezsoa sa zachovali informácie o viacerých Stillových výstupoch. Na Gerlach sprevádzal v auguste 1872 napríklad pruského vysokoškoláka Franza Holsta, 7. augusta 1874 teológa Teodora Steinberga a jeho žiaka Huga Elsnera, 31. augusta 1874 himalájskeho horolezca Mórica Déchyho z Budepešti.

Still mal už dokonca 71 rokov, keď 11. augusta 1876 vykonal s banskoštiavnickým lekárom Térym a jeho priateľom Pavlom Schwartzom z Viedne na svoj čas odvážny a chýrny prvovýstup na Prostredný hrot. Zo Sedla pred Prostredným zliezali  popod Chmúrnu vežu do Malej Studenej doliny cez dlhý, široký a plytký žľab, ktorý dnes nesie názov Stillov žľab.

O Stillovej mimoriadnej vodcovskej aktivite svedčí i skutočnosť, že krátko pred svojou smrťou sprevádzal na Lomnický štít turistu Gustáva Bartscha. A to bol v poradí už deväťdesiaty deviaty výstup tohto horského vodcu na Lomnický štít.

Ján Still a Gerlachovský štít

V roku 1875 mohol na Gerlach sprevádzať len on a Samuel Horvay, ktorého vyškolil na vodenie práve Ján Still. Turisti si Stilla radi vyberali ako horského vodcu. Vedeli, že sa naňho môžu spoľahnúť. Výstupy na Lomnický štít a na Gerlach totiž neprebiehali vždy hladko. Výlet sa zväčša začal za pekného počasia, ale, ako to už v horách býva, sotva vyšla spoločnosť vyššie, obloha sa zatiahla a búrkové mraky neveštili nič dobré. Blesky a hromy začali pretínať oblohu, turistov bičoval dážď. I v takejto nepohode si Still dokázal zachovať chladnú hlavu a zavtipkovať, hoci jeho klienti mali často strach: “Pán sprievodca, udrela naša posledná hodina.” Still odpovedal:

Naša posledná hodina je ešte ďaleko. Toto je len malá skúška, aby si panstvo lepšie zapamätalo túto partiu. Ja som tu už toho preskákal veľa a beh nehody. Tá troška búrky človeka len zocelí.

Použitá literatúra:

Kontríková, Iveta, K dvestému jubileu narodenia Jána Stilla, Nová Lesná 2005, ISBN 80-969307-2-9