Gerlachovský štít s nadmorskou výškou 2 654,4 m n.m. je najvyšší vrchol celých Karpát a Slovenskej republiky. Vyrastá z rázsochy, ktorú vysiela hlavný hrebeň Vysokých Tatier zo Zadného Gerlachovského štítu a smeruje k juhu medzi Batizovskú a Velickú dolinu. Medzi ním a Zadným Gerlachom leží Gerlachovské sedlo a z opačnej strany ho od Gerlachovskej veže (2642 m n.m.), druhého najvyššieho tatranského vrcholu (nie štítu), oddeľuje Batizovské sedlo. Rázsocha sa v predsunutom Kotlovom štíte rozdvojuje. Juhovýchodný Čertov chrbát a juhozápadný Dromedárov chrbát objímajú charakteristický Gerlachovský kotol.
V roku 1838 jelšavský lesník Ľudovít Greiner na základe trigonometrických meraní vyhlásil, že Gerlachovský štít je najvyšším vrcholom Vysokých Tatier. Nameral mu 2641 m. Podľa terstského systému mal 2663 metrov, prechodom na baltský systém sa jeho výška zmenila na 2654,3 (zaokrúhľovalo sa na 2655 metrov) a podľa najnovších meraní pomocou družicového systému je výška Gerlachovského štítu 2654,4 metra.
Päť najstarších údajov o vykonaných i sporných výstupoch na Gerlachovský štít má takúto chronológiu – Jakub (Ján) Fellhof, Martin Spitzkopf-Urban, Ján Still a dvaja nemenovaní poľovníci na kamzíky roku 1834, Zygmunt Bosniacki a wojciech Grzegozek 11. augusta 1855, rakúski dôstojníci, asi so spišskými horskými vodcami pri mapovacích prácach roku 1868, nemecký turista a botanik Josef Friedrich Krzisch s horským vodcom Martinom Spitzkopfom-Urbanom koncom 60. rokov 19. storočia a Franz Holst s vodcom Jánom Stillom v auguste roku 1872.
Za svoj dnešný názor, ktorý mnohí horolezci a turisti skracujú na Gerlach, vďačí skutočnosti, že patril do chotára obce Gerlachov, ktorú podľa dokumentu z roku 1326 založili piati synovia komesa Gerlacha zo Spišskej Soboty.
V Krayovej mape Spiša z roku 1715, v ktorej sú Vysoké Tatry po prvýkrát zreteľnejšie zakreslené, nie je ešte zobrazený. O dva roky neskôr nakreslil Juraj Buchholtz ml. prvú orientačnú mapu Tatier a všetky končiare na pozemkoch Gerlachova v nej označil ako gerlachovské hory.
Prvý výstup z Velickej doliny, cez Velickú próbu, zorganizoval známy himalájsky horolezec Mór Déchy v roku 1874 a bol to šiesty známy výstup na Gerlachovský štít. O rok neskôr štôlski vodcovia Ján Pastrnák a Ján Ruman Driečny ml. ako prví prešli Batizovskom próbou, no až v roku 1877 sa tadiaľ dostali na vrchol s inžinierom Viktorom Lorencom.
Najmenej tisíc rokov pre osídlením Popradskej kotliny a pred vznikom Gerlachova, Batizoviec a Mengusoviec na jeho úpätí, ľud púchovskej kultúry vybudoval opevnené výšinné sídlisko na vysunutej čelnej moréne známej Žltej steny.
Ján Still a jeho život Ján Still pochádzal zo spišskonemeckej roľníckej rodiny. Narodil sa 26. januára 1805 v Starej Lesnej, kde navštevoval ľudovú školu a popritom už v detskom veku… Čítajte viac
V kraji, kde sa vypínajú naše najvyššie veľhory, sa kedysi dávno rozprestierala širošíra rovina, na ktorej žila, trápila sa i spoločne sa radovala početná skupina obrov. Vládol jej a… Čítajte viac
Otázka prvého známeho výstupu nie je jednoznačne rozriešená. Poľskí botanici Zygmunt Bosniacky a Wojciech Grzegorzek zverejnili sice súpis horských rastlín, ktoré v roku 1855 zistili na… Čítajte viac
UIAGM-IVBV-IFGMA je medzinárodná asociácia, združújúca horských vodcov na celom svete. Na Slovensku združuje horských vodcov NAHV SR.
Horský vodca je profesionál, ktorého schopnosti sú certifikované. Je schopný viesť a vyučovať záujemcov v bezpečnosti, zodpovednosti a samostatnom pohybe pri aktivitách špecifických pre jeho profesiu – alpinizmus, horolezectvo, športové lezenie, skialpinizmus, freeride, ľadové lezenie a výškové horolezectvo.
V Mountain Addiction je naším cieľom nie je len sprostredkovať Vám jedinečný horský zážitok, ale aj úsilie formovať Vás ku kompletnému alpinistovi, horolezcovi, lyžiarovi a spoľahlivému partnerovi na lane. Každý vrchol, každá stena, každý ľadopád, či jednoduchý kopec, prvá 4000-tisícovka alebo Mont Blanc, potrebuje movitáciu, vytrvalosť a skúsenosti. Veľmi rád Vám svojími skúsenosťami pomôžem dosiahnuť Váš osobný cieľ v horách.
